Priepasť do zabudnutia
Ak si myslíte, že život je len gombička, tak ste na veľkom omyle. Môj život sa začal , keď som sa narodila a pokračoval do dňa, kedy mi diagnostikovali astmu . Všetky vyšetrenia , ktoré som podstúpila boli rovnaké, až na jedno, kde mi zistili závažné ochorenie, ktoré je už v treťom štádiu. Kým žijem snažím sa zabudnúť, no niekedy sa to nedá. Rakovina ma zožiera, aj keď ju necítim, no viem, že zomriem. Je to tichý zabijak. Moje zmysly sú čo raz slabšie . Vidím len na jedno oko, mám jenu ruku a som ochrnutá. Od pása dole nič necítim. Takýto je život. Som ešte panna a neverím, že si raz nájdem niekoho, kto ma bude milovať takú aká som aj s touto krutou pravdou. Vždy si dávam otázku: Prečo som sa narodila a prečo musím trpieť? No dospela som k tomu, že je to osud , ale bolesť, ktorú cítim, nie je taká silná ako ju cíti moja rodina. Oni trpia viac než ja a to neznesiem. Niekedy si želám zomrieť a tá bolesť by odišla preč. No ona tam zostane aj po mojej smrti. Ak by som si mala niečo želať na moje osemnáste narodeniny bolo by to niečo neskutočné, neuveriteľné želanie, ktoré by taký úbohý a „zdravý“ človek ako som ja nevyslovil. No v mojej mysli by zostalo aj keby som ležala na smrteľnej posteli. Chcem zomrieť šťastná. Neviem kedy to príde. Možno dnes, možno zajtra, ale viem že je to jediný spôsob, ako si moja duša oddýchne . No žiaľ to nie je možné. Po dvoch mesiacoch sa spoznala s jedným šarmantným a príťažlivým chalanom v jej veku. Mal ju rád. Spoločne strávili voľný čas na obede v parku či pozeraním romantických filmov. Bál sa, že ju stratí. Bol starostlivý, milý, pozorný a úprimný. Oči sa jej rozžiarili hneď, keď ho uvidela stáť v jej izbe a ona sa mohla konečne usmiať. „ Matt? „ Skríkla Sheily do telefónu, ktorý jej spadol z rúk na koberec. Snažila sa ho zdvihnúť, no v tom kŕči, ktorý dostala, nedokázala urobiť skoro nič. Ani dych jej nestačil. Znova mala astmatický záchvat. „Matt!“ Zvolala jeho menom. Chcela zdvihnúť telefón, no so svoju silou, ktorú ledva mala sa zdvihla pomaly z vozíka , na ktorom sedela. Spadla na zem ako kopa sena, no a to bol začiatok jej konca. „Áúú.“ No tá bolesť, jej spôsobila ešte väčšiu traumu. Jedinou pomocnou rukou bol Matt, jej dobrý priateľ, ktorého milovala. „ Sheily, počuješ ma? Idem za tebou“ No ona už dávno ležala nehybne na nosítkach, ktoré putovali do nemocnice. „ Milujem ťa Matt“ pomyslela si zavierajúc očné viečka. „ Kde som to? Takto som mala skončiť? Temná noc, ktorá ma obklopuje z každej strany, sa ma pokúša vyslobodiť s kúskom svetla, ktoré preniká z jednej malej škáry. No ja ju prestávam vidieť, už len čierna tma, ktorá sa mení na realitu, v ktorej počujem známy hlas, no je to on, môj Matt „ „Milujem ťa Shei“ Nenápadne ju pobozkal na ruku a sediac pri nej ju sledoval zrakom. „Vieš, Shei, ak tu má niekto zomrieť, som to ja. Pôjdem za tebou. Chcem byť s tebou do konca tvojho života. Ak zomrieš, zomriem aj ja a tak budeme na rovnakej vlne. Konečne spolu“ „ Matt, aj ja ťa milujem.“ Jedným tichým hláskom dodala ležiac nehybne na lôžku. „Tie slová, Sheily? Je to len sen, že? Jeho slzy dopadali rovno do jej dlane, ktorú silno zvieral v ruke. „ Nie láska, nie je to sen. Som tu pre teba. Ak má byť toto posledný deň môjho života, čo sme spolu, ujdime. Zmiznime preč, prosím. „ Matt ju pobozkal na čelo a pošepol do ucha: „ dobre“ a pohladil ju nežne po líci. Zanechala malú obálku, na ktorej stálo: List na rozlúčku: Milí rodičia! Ako viete, môj život je poznačený jedným veľkým krížom, ktorý nie je možné zmazať, prefarbiť ani vyrezať, zostane tam navždy. Bol to trest? Nemyslím si to. Bola som len ďalšia v poradí. Ak nevidím, som slepá. Ak nepočujem, som hluchá, no ak stratím rodinu a priateľov, tak som sama, a tak som to dnes chcela. Rozhodla som sa odísť. Nemôžem povedať kam ani s kým, no môžem vám povedať, že budem šťastná a vy si oddýchnete. Nehnevám sa na vás. Mám sa hnevať, že ste mi zatajili adopciu? Ja som vedela, že nie ste moji biologickí rodičia a napriek tomu ako som na tom, ste ma neopustili a starali sa o mňa. Za to vám naozaj zo srdca ďakujem. Nemám potrebu kričať, ani zúriť, no ja sa chcem len dostať do priepasti zabudnutia. Môj cieľ je zabudnúť na to, že som chorá a myslieť na dobré veci. Možno je to môj posledný deň, no vy ostanete v mojom srdci navždy.
Vaša milovaná dcéra Sheily.
Matt vzal Sheily na chatu, kde boli sami a mohli sa spolu porozprávať. Na to, že sa milovali, nechcel jej ublížiť a povedať jej, že aj on trpí a má tiež jedno zákerné ochorenie, no nevie kedy ho to položí. Obidvaja mali niečo spoločné, bola to láska. Ani jeden nechcel, aby to takto skončilo. „ Tak a sme tu. „ Potlačil ju na vozíku do miestnosti plnej nádherných kvetov, ktoré mala rada. „ Tie sú prekrásne, Matt.“ S malým nádychom si pričuchla do strán, aby ucítila vôňu ruží, ktoré milovala, tak ako jeho, no on bol jedinečný. „ Vieš akú chuť mám sa s tebou pomilovať? Mám veľkú chuť ti strhnúť šaty a urobiť ti to so zavretými očami. Ruky by som ti hladil, až by som ťa celú vybozkával. Objímal a ty by si sa vznášala, no tvoje telo by to nezvládlo. Nechcem ti ublížiť.“ Matt ju silno uchytil za ruku a silno pritisol. „ Pozri sa na mňa. Ja to chcem, chcem aby si to urobil.“ Naliehala na neho, no on sa bránil. „Nie Shei!“ „Láska, ty sa na mňa hneváš?“ „Nie, nehnevám sa na teba, ale na seba. Nepovedal som ti pravdu. Asi pred pár dňami som navštívil lekára, ktorý mi oznámil, že môj zdravotný stav je veľmi ohrozený jedným zlým ochorením, a že sa už s toho nikdy nedostanem.“ Snažil sa svoje smutné oči schovať, ale jeho slzy mu v tom nedokázali zabrániť. Stekali mu po tvári ako hustý dážď, ktorý sa zrýchľuje a neprestáva spomaľovať svoju intenzitu. Je väčší. „ A toto si mi tajil? Vieš, že sme si sľúbili, že si nikdy nebudeme klamať, ja ťa veľmi milujem a myslela som si, že aj ty mňa. No asi to bol omyl.“ Mala sklopenú tvár a jej výraz bol neistý a veľmi odpudivý. „ Aký omyl? Ty si môj celý život a neviem si ani predstaviť, čo bude, keď mi odídeš. Zostanem takýto a o pár dní, možno mesiacov ba rokov odídem za tebou. Milujem ťa ako nikoho iného na tejto planéte. Si mojím potešením, ktoré ma sprevádza ako najjasnejšia hviezda vyjadrujúc ako ma neustále dvíha z kolien, na ktoré padám, no ty na pridržíš svojou prítomnosťou a úsmevom na tvojej nežnej a malej tvári. Vážne ti nechcem spôsobiť bolesť.“ „Bolesť? To myslíš vážne? Čo môže cítiť takáto troska? Čo môže cítiť takýto invalid, kostra a nemožná vec. Ja už necítim nič. Keby nie je týchto prístrojov, zomriem. Len chcem, aby si bol pri mne. Toto mali byť moje osemnáste narodeniny, Matt?“ Vzal ju z vozíka do svojho náručia a opatrne položil na posteľ. Ľahká ako pierko, čistá ako priezračné more plné ligotavých perlí na dne oceána a ten jej pohľad svedčil o tom, že ho stále miluje. „Matt, čo to robíš?“ úplne vysilená ležala nehybne na posteli ako handra, ktorá si toho prežila naozaj veľa. „ Robím to, čo ťa urobí šťastnou. Budem s tebou až do konca a chcem, aby si sa konečne usmiala, vtedy budem vedieť, že to chceš aj ty. „ Shei sa pousmiala na Matta, no jej očné viečka sa pomaly zavierali. Akoby upadala do hlbokého spánku, v ktorom si predstavovala jeho nahé telo. „ Tvoje dotyky.“ Shei potichučky pošepla. „ Ešte raz Shei? Čo si povedala?“ Rukou ju pohladil po tvári a stále hľadel do očí. „ Dotýkaj sa ma, bozkávaj ma, urob to tak ako to cítiš, prosím." „ Nepros Shei, len to nie. Vieš, že to urobím aj bez toho. Celú ju objímal, bozkával a hladil každú časť jej tela, aj tú ktorú nemala. „ Si nádherná Sheily. „ Už keď bol po tom sa Shei „zobudila“ a Matt mal potrebu sa spýtať jednu otázku. Lenže ho predbehla. „ Bolo to nádherné“ A to bol jej skutočne krásny koniec.
Spomienky, ktoré mu zostali sa nikdy nevytratia. Dni, týždne, mesiace, ktoré prežil boli nádherné, ako tá noc, ktorú prežil so mnou. No pravda bola, že som nič necítila, žiadny dotyk, žiaden bozk ani to ako do mňa vniká a zmocňuje sa ma. Ale cítila som lásku a tá je nekonečná ako ten kríž, ktorým som bola poznačená a ktorý nebol možný odstránenia. V tú noc som zabudla na to, že som chorá. Zabudla som na bolesť a trápenie a myslela som na to, aby ma Matt miloval takú aká som. Bola som žena.