Oslobodenie z reťazí
Prečo mi nikto nepomôže? Prečo som tu taká opustená? Prečo mi nikto neodstráni tie reťaze z môjho tela? Sú ťažké, ostré a nedokážem sa z nich vyslobodiť. " Kto je tam?" Mladé dievča s nevinnou tvárou sa pozeralo na neznámeho muža blížiac sa k nej. "Ššš .. nechcem ti ublížiť." Mladý záchranca ju oslobodil od ťažkých reťazí. Vzal ju do náručia a odniesol z tmavého miesta, kde ju mučili. Pomaly ju položil na lehátko a záchranka ju odviezla do nemocnice. Mladý muž ju navštívil, aby zistil viacej informácií o nej. Vošiel do jej izby a pozrel sa na mladé dievča, z ktorého nevedel spustiť zrak. Veľmi sa mu páčila a to bola jedna z príčin prečo ju navštívil. "Vy ste ten milý mladý muž, ktorý ma zachránil. Ani neviem, ako sa vám odvďačím.." "To je predsa moja práca. Som rád,, že sa vám polepšilo. Ani tie modriny už poriadne nevidno." Usmiala sa na svojho záchrancu a on ju uchytil za ruku. "Mal som o vás strach." "Vážne? Ani ste sa mi nepredstavili." Mladé dievča čakalo po odpovedi. "Volám sa Zack a vy ? Aké máte meno?" Spýtal sa hľadiac do jej krásnych hnedých očí. "Moje meno? Poďte bližšie." Zack sa k nej úplne blízko pritúlil a ona ho pobozkala na líce. Držal ju za zápästie, ale jej tep necítil. Snažil sa ju oživiť. Dával jej umele dýchanie i stláčanie hrudníka ju neprebralo. "Prosím nezomieraj, ani neviem ako sa voláš.." pobozkal ju na pery. Cítila jemný dotyk na perách, ktorý ju po niekoľkých sekundách prebral k životu. Otvorila oči a z jej úst vyšlo jedno krátke slovo, ktoré chcel počuť. "Mia, tak sa volám." Zack ju po roku chodenia požiadal o ruku. Mia súhlasila a o mesiac neskôr už boli mladomanželia. Snažili sa o malého potomka, ktorému dal i meno Tobias.