Na minulosť nezabudneš...
Minulosť pozná každý sám, takú akú si ju zanechal alebo sa udiali také veci, na ktoré tak ľahko nezabudne. Asi pred siedmymi rokmi sa stala taká udalosť, ktorá mi zmenila život. Každá spomienka na to čo sa stalo vo mne vyvolá nenávisť a smútok, že takí ľudia existujú. Násilie, vraždy, napadnutie a ponižovanie.. samé zlé veci.
Bolo to asi v popoludnajších hodinách, kedy som začula zvonenie a klopanie. Najprv som si myslela, že je všetko v poriadku, tak som pomaly otvorila a za dverami stála jedna nemenovaná osoba, ktorá držala v ruke zbraň. Zostala som v šoku. Nevedela som to..nikto to nevedel. V očiach sa mi zbiehali slzy, bála som sa. Triasla od strachu a toho, že môže stlačiť spúšť a vystreliť. Možno si na to tá osoba nepamätá, ale u mňa to navždy zostane v pamäti. Na koiec sa všetko skončilo dobre. Aj keď to bola osoba, ktorú poznám, radšej sme s ňou prestali komunikovať. Neudali sme ju za napadnutie. Jej by nepomohla ani protialkoholická liečba. Takému človeku sa už pomôcť nedá. Toľko vecí sme pre ňu urobili, ale nič si nevážila. Za alkohol by predala aj vlastné dieťa. Je to na plač. Nevážila si seba, svoju rodinu a to, že jej chcel niekto pomôcť.
" Rodinu si nevyberieš, ale známych a priateľov áno."