Liek
Putujem neznámou planétou, kde okolo mňa ani živá duša. Stále sa pozerám pred seba, za seba a nikde nikoho, len hviezdny prach, ktorý mi prúdi v blízkosti očí. Kráčam, ale moje nohy preukazujú veľmi slabú vôľu, nevládzem, akoby prichádzali o silu. Zastala som a musela si oddýchnuť. Približovala som sa k nepatričnej malej veci, ktorá ma mala uzdraviť. Bol to liek. Zomierala som. Mala som už posledných pár minút sa dostať k malej drevenej škatuľke, odkiaľ som si mala vziať jednu drobnú zelenú pilulku. Bojovala som, no čím rýchlejšie som kráčala, tým sa moje telo dostávalo do fázy odumretia. Neprestávala som kráčať, aj keď som sa snažila, jedna noha ma nakoniec opustila. Upadla som. Po zemi, ktorá bola studená a chladila mi dlane, po ktorých som sa ťahala, aby som prešla k lieku, mi došlo, že sa náhlym. Musela som prestať. Musela som sa na chvíľu zastaviť. Prekonať strach a veriť, že život ešte neskončil. Aj keď som cítila, že môj čas pomaly končí, tak som neprestala dúfať, že existuje nádej a tú mi nikto nevezme. Verila som, že raz sa k tomu lieku dostanem, uzdravím sa, uzdraví sa moja duša, ktorá trpí. Vydýchla som z plných pľúc a pokračovala. Chýbal kúsok, no moje dlane sa podlomili a ja som cítila, akokeby po mne prešla smrť. Ani boleť, ani strach mi nerobil šarapatu v hlave. Nemyslela som na to. Len moje zelené oči neustále hľadeli na malú drevenú škatuľku. Predo mnou sa zjavila z čista jasna biela hmla, cez ktorú som nič nevidela. Stála som na nohách a cítila, že žijem. Vedela som, že je to len ilúzia. Počula som hlasy, ktoré boli príjemné, ktoré mi vraveli: " Si silné dievča, nevzdávaš sa, a preto si zaslúžiš žiť ako budeš chcieť. Nestrácala si nádej a verila si, že to zvládneš až do konca. Ani na chvíľu si nesklopila zrak, sledovala si škatuľku, ale nevedela si, že je prázdna, no aj tak sa tvoja myseľ zameriavala na bod, ktorý si si vybrala. Toto je správna voľba. Je to liek, ktorý ti pomohol sa postaviť na nohy." Ocitla som sa vo svojej izbe pri denníku, do ktorého som si zapísala deň, na ktorý nezabudnem. Bol to zázrak a liek, ktorý som najviac potrebovala, nebol v škatuľke, ale v mojej mysli, v ktorej sa mi odohrávalo veľa nepochopiteľných vecí. Mala to byť cesta, na ktorú som sa vydávala každý deň a hľadala odpovede na otázky, na ktoré mi nikto nevedel odpovedať.