Len ona
Každý deň hľadám svoju mamu. Kde je? Prečo so mnou nie je, keď ju najviac potrebujem? Stratil som ju, no nikto mi ju naspäť nevráti. Putuje nebeskou bránou a nachádza nové tváre, ale párkrát si, želám byť s ňou, no môj koniec ešte neprišiel. Mal by som začať, žiť, ale skrývam sa, skrývam svoje túžby a bojím sa svetu ukázať kým som. Som človek? Som normálny chlapec? No na to som ešte neprišiel, no hladám spôsob ako to všetko napraviť a pripustiť si, že aj ja robím chyby. Ráno vstanem, nasadím si masku a robím sa, že je všetko v poriadku, no moje srdce plače, túži po objatí a láske, ktorá mi tak schádza. Večer ani nezavriem oči, pretože dúfam, že príde a chytí ma za ruku a pobozká na čelo, ako to robila, keď ešte žila. Stále sa zobúdzam, ale bez nej.. aby mi povedala , ako ma ľúbi. No to slovo je len niekde v hĺbke ukryté a zabudnuté. Ona je a zostane navždy moja mama, aj keď len ako vzduch, no vždy ju cítim pri sebe a vraví mi, že som silný chlapec.. ja to viem, no keď cítim jej dotyk a šepot do ucha, sa mi začnú vytvárať drobné kvapky slanej tekutiny v slzných kanálikoch, ktoré chcú vyjsť na povrch. Vždy sa snažím toto moje trápenie ukryť hlboko v sebe, no občas sa to nedá..Bojujem ako len viem, bojujem, no veľmi ťažko znesiem pohľad na iné deti, ako dokážu byť so svojou kompletnou rodinou, ktorú ja nikdy nebudem mať. Bolí ma to. Už nevládzem žiť. Nevládzem sa pozerať na druhých ako šťastne žijú a majú sa radi. Prečo tu niesi? Prečo ma takto trestáš? Má to byť odplata? Vždy sa snažím nájsť dôvod prečo som zostal na svete sám a bez nej. Slová, ktoré sa dostávajú na povrch sú a budú patriť len jej: " ĽÚBIM ŤA."